Taizé

Modlitby na každý deň

webadmin — 2024-12-02T19:05:07Z

Ďalšie modlitby nájdete v odkaze v dolnej časti stránky.

Väčšinu modlitieb z tejto stránky nájdete v spevníku "Spevy a modlitby z Taizé" . Pozri Knihy, CD, videokazety

Modlitby brata Rogera

Simona Rusnáková — 2023-05-25T05:57:58Z

Ty, Kriste všetkej útechy,
počúvať ťa v srdci nášho srdca
znamená vedieť, že nám chceš dať
kontemplovať niečo z Kráľovstva,
čo sa nemôže vyčerpať,
čo sa nikdy nevyčerpá.

Pane Ježišu Kriste,
vedieť cez slovo, ktoré vychádza s tvojich vlastných úst,
že ako vzácna perla je tvoje Kráľovstvo jedinečnou skutočnosťou natoľko,
že všetky ostatné perly sa nedajú porovnať so svätosťou Boha;
vedieť to, nás v každej chvíli stavia pred voľbu.
Zvoliť si znamená povedať ti áno srdcom bez vypočítavosti,
ale nerozhodnúť sa, znamená (točiť sa okolo tejto voľby) už povedať nie,
zrieknuť sa ťa ako jedinej reality, ako našej podstatnej lásky.
Ty, Kriste, stojíš pri dverách a klopeš.
Každý deň by si chcel do každého vložiť perlu, nenahraditeľný dar,
a potom každého z nás zavolať po mene.
Dnes počujeme tvoje slovo.
V pokornej kajúcnosti a v duchu chudoby,
príď, Duchu Svätý, aby sme si nezatvrdzovali srdcia.
Veni Creator Spiritus.

Stiahnite si originály týchto modlitieb z pera brata Rogera:

Online modlitby z Taizé

Anička S. — 2023-02-02T13:43:09Z

Každú sobotu

Každú sobotu je večerná modlitba z Taizé prenášaná online video formou o 20:30 (CEST | UTC+2) hodine prostredníctvom sociálnych sietí používanými Taizé. Link je publikovaný pod týmto textom. Pozor v sobotu 4. februára bude ale večerná modlitba skôr, už o 19h (stredoeurópskehi času) z dôvodu záveru každoročného Koncilu bratov.

Order of prayer — 09/08/2025

Song	Alleluia (94)
Psalm 23	Alleluia 22 (77)
Reading	Psalm 27:4
Song	Atme in uns (158)
— Silence —
Intercessions	Kyrie 9 (83)
Song	In te confido (46)
Prayer
Song	Laudate Dominum (10)
Gospel	John 20:19-23
Songs	Az egek és a földek (118)
	Ô toi, l'au-delà de tout (149)

All songs from Taizé are © Ateliers et Presses de Taizé.
The song numbers refer to the Taizé songbook 2025-2026.
The songs can also be found from this page.


Psalms for the week

Každý deň

Večerná modlitba je streamovaná denne v audio forme:

od pondelka do nedele o 20.30 (CET | UTC+2) z Chrámu Zmierenia online audio. Prehrávač nájdete v rámčeku vstupnej stránky alebo nižšie.

Online modlitby z Taizé

Záznamy z modlitieb

Tým, ktorým vyhovuje modliť sa v inom dennom čase, tu nižšie publikujeme audio záznamy dvoch najnovších modlitieb:

2022-02-28 20:30

Your browser does not support the audio element.

2022-02-27 20:30

Your browser does not support the audio element.

Typický program modlitby

V tejto rubrike nájdete materiál na jednoduché naučenie sa viachlasných spevov z Taizé.

Večerná modlitba

Spev
Žalm
Biblické čítanie
Spev
Ticho
Spoločné prosby alebo chvály
Spev
Požehnanie
Spevy

Úmysly modlitby

Anička S. — 2010-01-26T10:33:56Z

Každý piatok večer sa všetci zhromažďujú, aby sa modlili okolo kríža. Je to chvíľa, v ktorej môže na Kristov kríž každý položiť tak svoje bremená, ako aj ťažkosti druhých.

Pripraviť miesto na spoločnú modlitbu

Anička S. — 2009-04-30T15:12:00Z

Ak je to možné, je lepšie stretnúť sa na modlitbu v kostole a nájsť možnosti ako ho spríjemniť a urobiť krajším. To, ako je miesto upravené, je veľmi dôležité aj pre modlitbu samotnú. Samozrejme nie je nevyhnutné prestavať celý kostol. Atmosféru modlitby možno navodiť veľmi jednoduchými prvkami. Ak ale nie je možné stretnúť sa v kostole, je dôležité vytvoriť miesto pre modlitbu tak harmonicky ako sa len dá.

Je určite lepšie, ak sú počas modlitby všetci otočení jedným smerom, aby sme vyjadrili, že sa modlíme nie k sebe navzájom, ale ku Kristovi.

Miesto pre modlitbu možno spríjemniť hoci len drobnosťami: krížom, otvorenou Bibliou, zopár sviečkami, ikonami a kvetmi. Svetlo by malo byť tlmenejšie, nie žiarivé. V strede sa hodí mať koberec pre tých, ktorí by sa chceli modliť kľačiačky alebo sediac na zemi. Pre tých, ktorí uprednostňujú sedieť na lavičkách alebo stoličkách, je dobré rozmiestniť ich po okrajoch.

Veľa napomôže privítať ľudí hneď pri vstupe- dať im list s piesňami na modlitbu, či pozvať ich, aby neváhali ísť dopredu.

Viesť modlitbu znamená slúžiť ostatným. To značí pripraviť ju a mať istotu, že bude postupovať spôsobom, aby každému umožnila byť upriamený na podstatné, bez rozptýlenia. Ak už modlitba začne je dobré vyhnúť sa akýmkoľvek technickým usmerneniam alebo vysvetleniam, ktoré by ju narušili.

“Túžba po spoločenstve s Bohom je vložená do ľudského srdca už od vekov. Tajomstvo tohto spoločenstva zasahuje to najintímnejšie v samotnej hĺbke človeka.”

K prameňom radosti: List pre rok 2004

Mladí ľudia a modlitba v Taizé

Jana U. — 2006-08-13T22:05:00Z

Jeden z bratov komunity sa zamýšľa nad tým ako sa mladí ľudia zúčastňujú na modlitbe. Zdôrazňuje tri rozmery modlitby v Taizé, ktoré podľa neho odrážajú hľadanie mladých.

Trikrát denne sa všetko na kopci v Taizé zastaví: práca, štúdium Biblie, malé diskusné skupiny. Zvony volajú všetkých do kostola na modlitbu. Stovky, niekedy tisíce mladých ľudí z rôznych krajín sveta sa modlia a spievajú
spolu s bratmi z komunity. Krátke piesne spievané stále dokola vyjadrujú niekoľkými slovami základnú pravdu a človek ich rýchlo pochopí. Potom nasleduje čítanie z Biblie v niekoľkých jazykoch. Dlhá chvíľa ticha uprostred každej spoločnej modlitby je jedinečným momentom stretnutia sa s Bohom.

My, bratia, sme často ohromení schopnosťou mladých ľudí zostať v kostole, niekedy dlhé hodiny po konci, v tichu alebo v meditatívnom spievaní. Mladí niekedy sami prejavujú veľké prekvapenie nad zistením koľko času v Taizé strávili v modlitbe. Keď sa pýtame skupín na konci ich pobytu, čo na nich najväčšmi zapôsobilo, odpoveď príde rýchlo bez váhania: „modlitba!“ A predsa mnohí z tých, čo rozprávajú s takým entuziazmom o svojom zážitku z modlitby, by sa na prvý pohľad len ťažko javili ako „znalci“! O to je to dojímavejšie.

My sami z toho opäť zostávame prekvapení. Čo spôsobuje, že sa mladí ľudia skutočne otvoria vnútornému dialógu v modlitbe? Ako im pomáhame v tom, že aj bez znalosti, ako sa modliť, o čo prosiť a čo očakávať, objavujú v sebe túžbu po spoločenstve, ktorú do nich Boh raz vložil?

Hoci skutočne neviem tieto otázky zodpovedať, predsa len môžem vyzdvihnúť tri rozmery modlitby v Taizé, ktoré podľa mňa odrážajú hľadanie mladých: dostupnosť modlitby, meditatívnosť modlitby, modlitba srdcom.

Dostupnosť modlitby

Modlitba našej komunity sa v priebehu rokov dosť zmenila; postupne sa zjednodušila. Brat Roger dával vždy pozor na to, aby sa v spoločnej modlitbe nič nejavilo nedostupné. Čítanie textu, ktorý by bol príliš dlhý alebo svojím slovníkom veľmi zložitý, môže podľa neho brániť v uvedomení si vzťahu lásky, aký nám prítomnosť Ducha Svätého ponúka v modlitbe.

Táto požiadavka, aby bola vnútorná skúsenosť z modlitby dostupná čo najväčšiemu počtu ľudí, je dôvodom prečo komunita rozvíjala spôsob modlitby formou jednoduchých meditatívnych spevov. Niežeby sa všetko prispôsobilo mladým ľuďom. Taizé spevy ako také nie sú písané podľa hudobného štýlu mladých. Som presvedčený, že naše piesne majú korene hlboko v kláštornej tradícii: svojimi slovami pochádzajúcimi zo žalmov a z dlhej tradície spievanej modlitby, ktorá začala v prvotných zhromaždeniach v Izraeli, a zároveň svojou meditatívnou a repetitívnou povahou. V podstate naša komunita, ktorá od začiatku spievala žalmy, ich spieva dodnes. Avšak namiesto celého žalmu zostávame pri jednom verši, nad ním spoločne rozjímame, nechávame ho rezonovať v nás a v jeho svetle odkrývame vlastnú životnú skúsenosť.

Čo oslovuje mladých ľudí v Taizé je zrejme spôsob, akým sa snažíme vyjadriť vieru čo najjednoduchšie, bez toho, aby sme ju pritom zbavili hĺbky alebo ju niečím „zriedili“. Inštinktívne cítia, že modlitba, akú im ponúkame, nie je len prekladom akejsi neznámej skutočnosti do jazyka mladých. Je skôr pozvaním vystúpiť zo seba, hľadať to, čo ich ťahá ďalej, to, čo ich vkladaním do úst slov z iných čias jemne vedie k tomu, aby sa od seba odpútali. Mladí ľudia dokážu toto všetko veľmi dobre vnímať. Vedia presne rozlíšiť reč, ktorá je samoúčelná od reči vytvárajúcej v nich nový priestor tým, že zbavuje istôt. Možno cítia, že prispôsobením našej modlitby ich prítomnosti sme chceli ako komunita rozšíriť našu cestu, roztvoriť pre všetkých dôverné spoločenstvo, v ktorom túžime žiť s Bohom. V tom zmysle je veľmi dôležité, aby piesne spievali všetci, nie iba sólisti alebo speváci, ktorí by zhromaždeniu prenechali iba refrén.

Meditatívnosť modlitby

Modlitba so spevmi z Taizé je taktiež biblickým rozjímaním. Na Sviatok všetkých svätých, keď je kostol plný stredoškolákov z Francúzska, s prekvapením pozorujem, s akou prirodzenosťou 2 500 mladých spieva slová „Que j`exulte et jubile en ton amour!“ („Jasať a radovať sa budem v Tvojej milosti!“), slová jednej z novších piesní vo francúzštine. Mám pocit, že opakovaním jedného či dvoch veršov im pieseň otvára bezprostredný prístup k Božiemu Slovu a umožňuje im zvnútorniť a osvojiť si krásu a dokonca i „hrubosť“ niektorých biblických textov. Potom pri čítaní Svätého Písma objavujú slová, ktoré poznajú už spamäti, a tie vrhajú na čítaný text nečakané svetlo.

Niekedy sa zamýšľam, či náš spôsob spievania nie je akýmsi malým úvodom do „lectio divina“, spôsobu pozorného čítania Písma, ktorý umožňuje textu vyznieť v celom svojom bohatstve. Židia hovoria o „premieľaní“ Tóry. Jeden rabín citovaný v zbierke židovských textov z prvých storočí po Kristovi povedal: „Obracaj Tóru zo všetkých strán stále dokola, lebo v nej je obsiahnuté všetko; iba ona ti dá skutočné poznanie. Zostarni pri jej štúdiu a nikdy ho neopusti; nič lepšie urobiť nemôžeš.“ (Mišna Abot 5,25). V Taizé opakovanie piesní nadväzuje na toto premieľanie, dýchanie Slova.

Modlitba srdcom

Keď počúvam mladých ľudí hovoriť o modlitbe v Taizé, často sa ma dotkne aj to, ako im dlhá chvíľa ticha uprostred liturgie dáva príležitosť sústrediť sa na to, čo sa deje v ich vnútri. „Urobiť inventúru“, „počúvať svoje srdce“, „rozvažovať o svojich problémoch“, „vyprázdniť myseľ“, „zastaviť sa“, „zaviesť sondu do duše“, „zložiť si masku“...: vedia dobre opísať to, čo im ticho umožňuje. Keď sú spolu, nemajú strach z ticha. Naopak, mnohí hovoria, že prvý krát sa im desať minút zdalo byť dlho, ale postupne sa čas vyplnil sám.

Kladiem si otázku, či to, čo sa snažia pomenovať, nesúvisí s tým čo východní kresťania nazývajú „modlitba srdca“ alebo tiež „bdelosť nad srdcom“. „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce,“ hovorí Kniha prísloví, „lebo z neho pramení život“ (Prís 4,23).

Srdce je v Biblii centrom ľudskej bytosti, ústredím, v ktorom sa zbiehajú všetky jej vnútorné sily. Pre mníchov východnej tradície modlitba spočívajúca v opakovaní krátkej vety v rytme dýchania je predovšetkým modlitbou srdca; znamená to úsilie zjednotiť všetky svoje sily a nechať ich v srdci prejsť skúšobným ohňom lásky. Zjednocovaním pocitov a vnútorných síl sa srdce stáva miestom, z ktorého môže vyvierať dobrý úmysel ako priezračná voda. Modlitba ako bdelosť, bdenie a počúvanie umožňuje človeku sústrediť svoje túžby a uviesť ich do súladu s láskou. Modlitba je práve prípravou srdca k bdelosti v situáciách, v ktorých je potrebná láska.

Prostredníctvom spevov i ticha mladí ľudia objavujú, že sú schopní mať nové srdce, srdce jednoduché v pôvodnom zmysle slova, srdce jedného ducha, srdce zjednotené. Prví kresťania hovorili o modlitbe ako o spôsobe rozpúšťania „duchovného tuku“, ktorý zaťažuje myšlienky a túžby. Predstava „jedného ducha“ pomáha aj tu: srdce zjednotené je srdcom prostým, je to srdce, čo sa drží svojich túžob a touto cestou lepšie odkrýva ako ho Boh pozýva k tomu, aby bolo tvorivé. „Každá túžba v nás, ktorá volá po Bohu, je základom modlitby. Už tvoja túžba je modlitbou. Existuje vnútorná modlitba, ktorá nikdy nezatíchne: tvoja túžba. Ak sa chceš modliť, nikdy neprestaň túžiť.“ (sv. Augustín, komentár k žalmu 37)

Srdce uvoľnené z pút, otvorené určitej priehľadnosti, sa tiež učí nechať rozhodnutia a intuície dozrieť, učí sa vytyčovať trasu životnej cesty. Učí sa rozpoznávať chúlostivé situácie a slepé uličky. V tom zmysle dúfam, že mladí ľudia rozumejú slovám „modlitba nás neodvracia od starostí tohto sveta. Práve naopak, nič nie je zodpovednejšie, ako sa modliť. Čím viac žijeme celkom jednoduchú a pokornú modlitbu, tým viac nás to vedie k tomu, aby sme milovali a vyjadrovali to svojím životom“ (Brat Roger, „List 2005 - Budúcnosť plná pokoja“).

Týmito tromi rozmermi modlitby, o ktoré sa pokúšame podeliť s mladými — „odpútanie sa“ od seba samého, „premieľanie“ Písma a „bedlivé počúvanie“ srdcom — chceme im sprostredkovať istotu, akú nám zanechal Brat Roger vo svojom poslednom „Nedopísanom liste“: „Boh nás sprevádza aj v našej bezodnej samote! Každému hovorí: 'Si drahý v mojich očiach, si pre mňa vzácny a milujem ťa.' Áno, Boh môže iba dávať svoju lásku, v tom je celé Evanjelium.“

Modlitba a spevy

V rubrike „Modlitba a spevy“ môžete viac spoznať modlitby z Taizé: zvukové nahrávky, kompletný zoznam spevov z Taizé a rozjímanie o hodnote ticha.

Hodnota ticha

webadmin — 2005-08-27T21:39:00Z

Trikrát do dňa sa na vŕšku v Taizé preruší všetka činnosť – práca, štúdium Biblie a rozhovory. Zvony zvolávajú na modlitbu do kostola. Stovky, niekedy aj tisícky mladých ľudí z najrozličnejších krajín sveta sa spolu s komunitou bratov modlia a spievajú. Vo viacerých jazykoch sa prečíta určitá pasáž zo Sv. písma. Dlhší čas ticha uprostred spoločnej modlitby je jedinečnou príležitosťou stretnutia s Bohom.

Ticho a modlitba

Keď sa necháme viesť jednou z najstarších kníh modlitieb, biblickými žalmami, nachádzame v nej dve základné formy modlitby. Na jednej strane žalospev a volanie o pomoc, na druhej strane modlitbu vďaky a chvály. Jestvuje všaj aj tretia, menej nápadná forma modlitby, v ktorej nie je priamo vyjadrená sťažnosť ani chvála. Napríklad žalm 131 je úplne presiaknutý pokojom a dôverou: „Radšej som si utíšil a upokojil dušu... čakaj na Pána odteraz až naveky.“

Niekedy sa naša modlitba stáva nemou, pretože ak v odovzdaní prežívame spoločenstvo s Bohom, vystačíme si aj bez slov. „Utíšil a upokojil som si dušu, ako sa nasýtené dieťa utíši pri matke.“ Tu už modlitba nepotrebuje slová, ba ani myšlienky.

Ako môžeme dosiahnuť vnútorné stíšenie? Niekedy mlčíme, ale vo vnútri naďalej vášnivo diskutujeme, staviame sa zoči-voči imaginárnym partnerom, alebo bojujeme sami so sebou. Vyžaduje si to istú jednoduchosť, aby duša našla pokoj: „Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.“ Zachovať ticho znamená nechať na Boha to, na čo nemám dosah a čo prevyšuje moje schopnosti. Aj malý okamih ticha je ako odpočinok sabatu, posvätné zastavenie sa, prelomenie múru starostí.

Naše vyplašené myšlienky možno porovnať s búrkou, ktorá zastihla učeníkov v člne na Galilejskom mori, keď Ježiš spal. Aj nám sa stáva, že sme stratení, ustráchaní, neschopní upokojiť sa. Ale Kristus môže prísť na pomoc aj nám. Pohrozil vetru i moru a „nastalo veľké ticho“. Rovnako môže upokojiť naše srdce zmietajúce sa v strachu a starostiach. (Marek 4)

Keď zotrvávame v tichu, skladáme svoju nádej v Boha. Jeden žalm nám približuje, že mlčanie je dokonca istým druhom chvály. Prvý verš 65. žalmu zvykneme čítať takto: „Tebe, Bože, patrí chválospev“ Tento preklad pochádza z gréčtiny, vo väčšine hebrejských vydaní Biblie znejú tieto slová takto: „Ticho je pre Teba chválou, ó Bože.“ Tam, kde končia slová a myšlienky, chválime Boha v nemom úžase a obdive.

Božie slovo: hrmenie a pokoj

Na vrchu Sinaj hovorí Boh k Mojžišovi a k Izraelitom. Božiu reč predchádza a sprevádza hrmenie, blýskanie a zvuk rohu (Exodus 19). O niekoľko storočí neskôr prichádza Eliáš na ten istý vrch Boží.

A opäť zažíva skúsenosť svojich predkov: víchor, zemetrasenie, oheň a očakáva, že začuje Boží hlas v hrmení. Ale Pán nie je prítomný v týchto dovtedy známych prejavoch jeho moci. Keď ustúpi veľký hluk, Eliáš začuje „tichý, lahodný šum“ a tu k nemu hovorí Boh (1 Kr 19).

Hovorí Boh silným hlasom alebo v tichom vánku? Máme si vziať za príklad ľud zhromaždený na úpätí Sinaja alebo proroka Eliáša? To pravdepodobne nie je tá správna alternatíva. Hrôzostrašné úkazy sprevádzajúce odovzdanie desiatich Božích prikázaní podčiarkujú ich význam. Dodržiavať prikázania, alebo ich odmietnuť je otázkou života a smrti. Keď niekto vidí dieťa ako vbehne do cesty okoloidúcemu autu, je správne, že skríkne tak silno ako len vie. Proroci ohlasovali Božie Slovo v podobných situáciách, teda tak, aby znelo ľuďom v ušiach.

Keď sa slová vyslovia nahlas, nemožno ich prepočuť, dotýkajú sa nás. Ale vieme, že nezasahujú srdce. Človek im vzdoruje, namiesto toho, aby si ich vzal k srdcu. Eliášova skúsenosť nám ukazuje, že Boh nás nechce ohúriť, ale chce, aby sme ho pochopili a prijali. Boh si vybral hlas tichého vánku, aby nám niečo povedal. Je to paradoxné:

Boh je ticho a napriek tomu hovorí

Keď si Božie slovo v tichom vánku nájde cestu k našim ušiam, je pre obrátenie nášho srdca účinnejšie ako kedykoľvek inokedy. Vietor na vrchu Sinaj trhal vrchy a lámal skaly, tiché slovo Boha však môže zlomiť srdce z kameňa. Aj pre Eliáša bolo nečakané ticho zrejme hrozivejšie ako víchor a hrmenie. Keď sa Boh prejavoval mocou, v určitom zmysle mu to bolo bližšie. To, čo ho vyrušilo, bola tichosť Boha, pretože bola tak odlišná od toho, čo dovtedy poznal.

Ticho pripravuje človeka na nové stretnutie s Bohom. V tichu môže Božie slovo zasiahnuť skryté zákutia srdca. V tichu sa zjavuje „účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha“ (Hebr 4,12). Keď zotrvávame v tichu, prestávame sa skrývať pred Bohom a Kristovo svetlo môže zasiahnuť, uzdraviť a premeniť dokonca aj to, za čo sa hanbíme.

Ticho a láska

Ježiš Kristus povedal: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Ján 15,12) Potrebujeme ticho, aby sme počuli tieto slová a dokázali ich premeniť na skutky. Keď sme zastrašení a znepokojení, máme nekonečne veľa argumentov a dôvodov na to, aby sme len tak jednoducho neodpustili a nemilovali. Ak si ale zachováme „dušu v pokoji a tichosti“ tieto dôvody sa vytrácajú. Možno sa niekedy vyhýbame tichu a radšej uprednostňujeme hluk, slová a rozptýlenie, aj preto, že vnútorný pokoj so sebou prináša isté riziko. Vyprázdňuje nás a robí nás chudobnými, rozkladá trpkosť a zavrhnutie a privádza nás k sebadarovaniu. Keď je srdce tiché a chudobné, prichádza doň Duch Svätý, napľňa ho bezpodmienečnou láskou. Nenápadne, no nezadržateľne nás ticho privádza k tomu, aby sme milovali.

Ako pripraviť spoločnú modlitbu ako v Taizé?

webadmin — 2005-07-28T16:43:49Z

Ľudia, ktorí strávili týždeň v Taizé alebo sa zúčastnili mládežníckého stretnutia pripraveného komunitou z Taizé na inom mieste, si často kladú otázku, ako vytrvať v spoločnej modlitbe.

Mnohé skupiny a cirkevné spoločenstvá nielen na Slovensku, ale i v ďalších krajnách, sa pri stretnutiach na spoločnej meditatívnej modlitbe odvolávaju na Taizé, aj keď v Taizé nikdy neboli.

Tu objasníme priebeh a podstatné prvky prípravy pokojných spoločných modlitieb tak, ako každodenne prebiehajú v Taizé.

Na úvod, aby sme vnikli do modlitby, zvolíme si jednu alebo dve piesne chvál.

Žalm

Ježiš sa modlieval žalmy, starodávne modlitby svojho ľudu. Kresťania v nich odpradávna nachádzali osvieženie. Žalmy nás začleňujú do veľkého spoločenstva veriacich. Naše radosti a starosti, naša dôvera v Boha, náš smäd i naše úzkosti v nich nachádzajú vyjadrenie.

Jedna alebo dve osoby čítajú alebo sólovo spievajú verše žalmu. Všetci odpovedajú Aleluja alebo iným spievaným zvolaním po každom verši. Ak sa verše spievajú, prípadne podfarbujú brumendom (pričom sa text spieva na improvizovanú melódiu na poslednom akorde zvolania zboru), nech sú krátke, vo všeobecnosti dva riadky; ak sa čítajú, môžu byť dlhšie. Pre každú modlitbu sa vyberú primerané verše. Ak použijeme iné žalmy, vyberieme niekoľko najvhodnejších veršov. Žalm netreba čítať celý.

Čítanie

Čítať Sväté písmo znamená priblížiť sa „k nevyčerpateľnému prameňu, ktorý dáva smädným ľuďom samého Boha“ (Origenes, 3. stor.). Písmo je „listom Boha svojmu stvoreniu“, ktorý spôsobuje, že ono „objavuje Božie srdce v Božích slovách“ (Gregor Veľký, 6. stor.).

Pri pravidelnej modlitbe sa zvyknú čítať biblické knihy na pokračovanie. Ale pre týždennú alebo mesačnú modlitbu je lepšie vybrať dostupné čítania, ktoré si nevyžadujú vysvetlenie a ktoré sú vhodné na liturgické obdobie. Stránka „Biblické čítania na každý deň“, ponúka na doplnenie výberu biblických textov krátke čítanie na každý deň v roku. Každé čítanie sa uvádza slovami „Čítanie z…“ alebo „Evanjelium podľa…“. Ak sú dve čítania, prvé sa môže vybrať zo Starého zákona, zo Skutkov apoštolov alebo zo Zjavenia svätého Jána; druhé je vždy z evanjelia. Medzi dve čítania sa vkladá meditatívna pieseň.

Pred alebo po čítaní spievame pieseň, ktorá oslavuje Kristovo svetlo. Počas spevu niekoľko mladých ľudí alebo detí vystúpi so sviečkou v ruke dopredu a zapáli lampu umiestnenú na stojane. Tento symbol pripomína, že keď sa v živote človeka alebo celého ľudstva zotmie, Kristova láska je oheň, ktorý nikdy nezhasne.

Pieseň

Ticho

Keď sa v komunikácii s Bohom pokúšame vyjadrovať slovami, rozum nám rýchlo prestačne stačiť. No v hĺbkach ľudskej bytosti sa Kristus skrze Ducha Svätého modlí viac, než si predstavujeme.

Boží hlas nemlčí, no Boh sa nikdy nechce vnucovať, jeho hlas často počuť akoby šeptom, v závane ticha. Zotrvať ticho v jeho prítomnosti, aby sme prijali jeho Ducha, už to je modlitba.

Neusilujme sa získať vnútorné ticho za každú cenu nejakou metódou, budovaním nejakého prázdna v sebe, ale s detskou dôverou nechajme Krista ticho modliť sa v nás a jedného dňa objavíme, že hĺbky našej bytosti sú obývané.

V spoločnej modlitbe je lepšie mať skôr dlhú chvíľu ticha – päť až desať minút – než viac kratších. Ak tí, čo sa zúčastňujú na modlitbe, nie sú zvyknutí na také ticho, je dôležité po piesni oznámiť: „Teraz budeme pokračovať v modlitbe chvíľou ticha.“

Prosebná modlitba alebo modlitba chvál

Modlitba krátkych prosieb alebo chvál, nesená brumendom a rytmizovaná odpoveďou, ktorú spievajú všetci, sa môže stať akoby „ohnivým stĺpom“ v srdci spoločnej modlitby. Príhovormi sa naša modlitba rozšíri na rozmery celej ľudskej rodiny: zverujeme Bohu radosti a nádeje, zármutok a úzkosť ľudských bytostí, chudobných a všetkých tých, čo trpia. Modlitbou chvál vyjadrujeme, čím je pre nás Boh.

Jedna alebo dve osoby striedavo vyslovujú prosby alebo chvály, ktoré uvádza a sprevádza pieseň: Kyrie eleison, Gospodi pomiluj, Chvála tebe, Pane. Po ukončení všetkých písomne pripravených prosieb alebo chvál je dobré nechať účastníkom možnosť spontánne vyjadriť modlitby, ktoré vychádzajú z ich srdca. Dávajme pozor, aby boli krátke a adresované Bohu: nemali by sa zmeniť na horizontálny dialóg, v ktorom v domnení, že hovoríme k Bohu, v skutočnosti túžime druhým odovzdať vlastné myšlienky. Každú zo spontánnych modlitieb ukončí tá istá odpoveď, ktorú všetci spievajú.

Otče náš

Záverečná modlitba

Môže ňou byť jedna z modlitieb brata Rogera, ktoré sa nachádzajú v anglickej, francúzskej a nemeckej časti tejto internetovej stránky.

Pieseň

Modlitba sa na záver môže predĺžiť spevom. Skupinka spevákov zostane s tými, čo chcú pokračovať v modlitbe, aby podporila spev.

Tých druhých môžeme pozvať do susedných priestorov na stretnutie v skupinách a podelenie sa nad biblickým textom s pomocou tzv. „Mesačných biblických rozjímaní“, ktoré nájdeme na týchto internetových stránkach.

Návrhy na spoločné modlitby

V slovenčine je dostupný súbor 44 návrhov z Taizé na spoločné modlitby: „Spevy a modlitby z Taizé“, 112 strán, Vydavateľstvo LUX Communication, Bratislava.
Viac informácií: pozri stránku „Knihy, CD, videokazety“

Ikony a modlitba

webadmin — 2005-01-19T11:08:31Z

Ikony zvýrazňujú krásu modlitby. Sú akoby oknami, ktoré sa otvárajú nad skutočnosťami Božieho kráľovstva a robia ich prítomnými v našej modlitbe na zemi.

Hoci ikona je obraz, nie je len ilustráciou, ani dekoráciou. Je symbolom vtelenia, je prítomnosťou, čo ponúka očiam duchovné posolstvo, ktoré Slovo adresuje ušiam.

Základom ikon je podľa svätého Jána Damascénskeho (8. stor.) Kristov príchod na zem. Spása sa spája s vtelením božského Slova, teda s hmotou: „Netelesného a neviditeľného Boha kedysi nikto nikdy nezobrazoval. No teraz, keď sa Boh zjavil v tele a prebýval medzi ľuďmi, zobrazujem to viditeľné z Boha. Neklaniam sa hmote, ale Stvoriteľovi hmoty, ktorý sa stal hmotou kvôli mne, ktorý chcel prebývať v hmote a ktorý ma hmotou spasil“ (Prejavy I, 16).

Skrze vieru, o ktorej hovorí, skrze svoju krásu a hĺbku môže ikona otvoriť priestor pokoja, udržiavať očakávanie. Pozýva nás, aby sme prijali spásu i v tele a v stvorení.

Ikona Panny Márie v Chráme zmierenia v Taizé.

Tuto ikonu požehnal petrohradský metropolita
Nikodém z Leningradu v roku 1962 počas svojej návštevy v Taizé.