Stretnutie sa uskutočnilo v duchu bratstva a poskytlo príležitosť hovoriť o veľkých výzvach jednoty kresťanov, o ekumenickom svedectve, ktoré komunita Taizé prináša už viac ako sedemdesiat rokov, ako aj o záväzku mladých ľudí k mieru a spravodlivosti. Brat Matthew zároveň odovzdal pápežovi Levovi brožúru so správami od mladých dobrovoľníkov, ktorí v súčasnosti trávia dlhší čas v Taizé.

Táto audiencia predstavuje nový krok v prehlbovaní dôvery a dialógu medzi Katolíckou cirkvou a ekumenickou komunitou Taizé, v pokračovaní každoročných audiencií medzi predchádzajúcimi priórmi a pápežmi v posledných desaťročiach.

Počas celého leta sa v Taizé budú konať medzinárodné stretnutia, ktoré budú zahŕňať spoločné modlitby s bratmi, biblické zdieľania, tematické workshopy a praktické úlohy. Zúčastnia sa všetky generácie, s osobitným dôrazom na mladých vo veku 18 až 35 rokov a s prispôsobenými stretnutiami pre skupiny tínedžerov vo veku 15 až 17 rokov. Naplánované sú viaceré významné podujatia:

• • 13. – 18. júl: 8. stretnutie priateľstva medzi mladými kresťanmi a moslimami na tému „Dúfať proti každej nádeji“, za účasti viacerých imámov a kresťanských predstaviteľov.
• • 17. – 24. august: 4. týždeň venovaný zdieľaniu a svedectvu o pravoslávnej viere, s osobitnými stretnutiami pre pravoslávnych veriacich, otvorenými workshopmi pre všetkých a dvoma liturgiami.
• • 24. – 31. august: nový týždeň reflexie pre mladých dospelých vo veku 18 až 35 rokov, otvorený pre všetkých v tejto vekovej skupine, s početnými workshopmi vedenými hosťami z rôznych oblastí. Témou tohto roka bude „Spravodlivosť a Mier“.
• • Toto leto bude zároveň pripomienkou dvoch výročí: 16. augusta si pripomenieme 20. výročie úmrtia brata Rogera, zakladateľa komunity, a 20. augusta 85. výročie jeho príchodu do dediny Taizé.

Počas Jubilea mladých budú bratia viesť modlitby s piesňami Taizé v bazilike Santa Maria in Aracoeli na Piazza Venezia:

• • Streda 30. júla a štvrtok 31. júla o 11:00, 14:30, 16:00 a 17:30

• • Piatok 1. augusta o 11:00 a 14:30

Okrem toho sa v piatok 1. augusta o 20:00 uskutoční veľká modlitba s viacerými komunitami v kostole Sant’Ignazio in Campo Marzio.

V posledných rokoch sa mnoho mladých Ukrajincov zúčastnilo stretnutí v rámci Púte dôvery v Európe. V súčasnosti museli mnohé rodiny, najmä matky s deťmi, urýchlene opustiť svoju krajinu a hľadať útočisko inde. Na mnohých miestach sa dynamicky dvíha vlna solidarity, ktorá im chce ponúknuť prijatie a Taizé chce tento impulz podporiť.

V spojení s našimi priateľmi na Ukrajine a v susedných krajinách, s neziskovými organizáciami a tiež s ukrajinským veľvyslanectvom v Paríži navrhujeme, aby sa miestne farnosti, skupiny a spoločenstvá pripravili na prijatie utečencov. Radi by sme však upozornili tých, ktorí sú pripravení ponúknuť pomoc, na niekoľko faktov:

• V tejto fáze zbierame ponuky na ubytovanie, ale nemôžeme zaručiť, že sa nám hneď podarí nájsť rodinu. Je ťažké odhadnúť, koľko ľudí príde.
• Takisto je ťažké odhadnúť, ako dlho budú tieto rodiny potrebovať vašu štedrú podporu.
• Úloha postarať sa o utečencov môže byť pre jednotlivca či jednu rodinu príliš náročná. Je vhodnejšie, ak sa tejto úlohy ujmete ako farské spoločenstvo alebo skupina ľudí.
• V súčasnosti môžeme prijímať návrhy na ubytovanie iba v krajinách schengenského priestoru.
• Upozorňujeme tiež, že Taizé chce prostredníctvom tejto iniciatívy pomáhať nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, ale nemôže dohliadať na konkrétne situácie či poskytovať následnú pomoc.

Ak chcete ponúknuť pomoc, pozorne vyplňte prosím tento formulár v angličtine alebo francúzštine. V prípade ďalších otázok nám napíšte na túto adresu.

Zo srdca vám ďakujeme za vašu ochotu pomôcť!

« Na Ukrajine nebude mať zlo posledné slovo »

Tento rok sa pôstne obdobie začína v čase, keď európsky kontinent zasiahla vojna. Táto tragická správa nás ponára do hĺbky tajomstva zla. Sám Ježiš to zakúsil, keď dobrovoľne prijal stratu svojho vlastného života na kríži: išiel až na pokraj utrpenia. Na ceste k Veľkej noci nás posilňuje táto nádej: ponad kríž, skrze Kristovo zmŕtvychvstanie, Boh otvoril cestu života pre celé ľudstvo.

Ako je možné, že oheň zbraní a bômb dokáže rozdeliť národy, ktoré sú si v mnohých ohľadoch blízke? Mnohé rodiny majú príbuzných na oboch stranách hranice... Počas Púte dôvery do Ruska, Bieloruska a na Ukrajinu v roku 2015 som bol s malou skupinou mladých ľudí z rôznych krajín svedkom toho, keď som navštívil nemocnicu v Kyjeve s ukrajinskými vojakmi zranenými v boji. Bola s nami mladá žena z Ruska. Pred niekoľkými dňami, na začiatku vojny, si táto mladá Ruska spomenula na túto návštevu a podelila sa s nami o tento príbeh: "Keď som vstúpila do nemocnice, bola som ochromená strachom a hanbou. Spočiatku mi bolo ťažké čokoľvek povedať. Potom som začala rozprávať, že ako dieťa som každé leto chodievala k starému otcovi na Ukrajinu a že môj bratranec sa narodil na Ukrajine. Potom sa ukrajinskí vojaci začali meniť, jeden z nich zrazu povedal, že jeho žena je Ruska, potom ďalší, že jeho rodičia žijú v Rusku... A ukázalo sa, že sme si v skutočnosti veľmi blízki, že sme ako bratia a sestry."

Modlime sa, aby tieto semená vzájomného zdieľania a spoločenstva nezničilo vojnové šialenstvo, ale aby sa z dlhodobého hľadiska ukázali silnejšie ako nezmyselné násilie. Je takmer predčasné vysloviť toto želanie, keď každým dňom pribúdajú obete a zranení. Ale zachovajme si v hĺbke srdca nádej, že zlo nebude mať posledné slovo.

Pápež František vyhlásil tohtoročnú Popolcovú stredu dňom pôstu a modlitby. Na mnohých miestach sveta sa veriaci zhromažďujú a modlia za pokoj. Pred niekoľkými dňami sme dostali správu od pravoslávneho kňaza z Ruska: aj v jeho farnosti sa modlia za mier.

Áno, aby sme toto pôstne obdobie prežili v solidarite s tými, ktorí trpia vojnou, ktorá zúri na Ukrajine, modlime sa za obete a ich rodiny v smútku, za zranených, za tých, ktorí museli utiecť, za tých, ktorí tak chceli urobiť, ale nemohli, a tiež za všetkých, ktorí sa rozhodli zostať tam, kde žijú. Myslime na najzraniteľnejších, ktorí ako prví pocítia dôsledky ozbrojeného konfliktu, na deti, ktoré boli vystavené tejto skúške, na mladých ľudí, ktorí nevidia žiadnu budúcnosť.

V modlitbe nezabudnime prosiť Ducha Svätého, aby inšpiroval vodcov národov a všetkých, ktorí môžu ovplyvniť vývoj udalostí, aby streľba zbraní čo najskôr utíchla. Modlime sa, aby vojna nezvýšila rozdelenie v cirkvách a rodinách a aby cirkevní predstavitelia sprevádzali všetkých, ktorých sa táto hrozná skúška dotýka. A keďže v Božích očiach sa počíta každý ľudský život, myslime na bojovníkov všetkých zúčastnených krajín a tiež na ich rodiny, napríklad na tie staré mamy, ktoré vidia, ako ich vnuci idú na front, do vojny, ktorú si nevybrali ani nechceli. Možno jedného dňa vyjdú do ulíc, aby tam vyjadrili svoj nesúhlas ...

Keďže sa toto pôstne obdobie začína pod temnou záštitou, sme povolaní prežiť týchto štyridsať dní v spoločenstve s tými, ktorí sú nielen v Európe, ale na celom svete vystavení násilnostiam. Na kríži Kristus otvoril svoju náruč, aby objal celé ľudstvo. Ľudstvo, ktoré je príliš často rozpoltené, ale navždy zjednotené v Božom srdci.

Bratia pred kostolom v očakávaní príchodu patriarchu

 [1]

Pri príchode je patriarchu Bartolomeja víta bratom Alois spolu s niekoľkými deťmi

Na začiatku spoločnej modlitby sa brat Alois prihovára patriarchovi Bartolomejovi

Počas spoločnej modlitby sa za prítomnosti stoviek návštevníkov patriarcha prihovoril bratom, potom posvätil dve ikony

Potom, čo patriarcha navštívil pravoslávnu kaplnku a pozdravil tu mladých pravoslávnych tráviacich čas v Taizé, Patriarcha sa ubral cestou k domu bratov komunity

Pravoslávna delegácia prišla, aby sa pomodlila pri hrobe brata Rogera a následne v románskom kostolíku

 [2]

Spoločné jedlo v komunite za prítomnosti predstaviteľov miestnych cirkví, medzi nimi bol aj s Mons. Rivièrom, Autunským biskupom

Keď nadišla hodina odchodu

V posledných rokoch na medzinárodných stretnutiach v Taizé ako aj inde vo svete rezonovala otázka, ako prehĺbiť hľadanie nových foriem solidarity v dnešnej spoločnosti. Naša pozornosť voči Stvorenstvu je jednou z nich. Ako to brat Alois napísal mladým v jednom z jeho nedávnych podnetov, "Zem patrí Bohu, ľudia ju dostávajú ako dar. Bola nám zverená obrovská zodpovednosť: starať sa o túto planétu, nemrhať jej zdrojmi. Zem je obmedzená a ľudia si tiež musia uvedomovať svoje limity." 

Ovocím tohto uvažovania, celkom pokorným ale konkrétnym, bolo aj vytvorenie "záhrady solidarity" v Taizé.

Mladí v spolupráci s jedným z bratov sa každý týždeň o spracovanie pôdy tejto záhradky striedajú. Pozbieraná zelenina je venovaná miestnym asociáciám, ktoré sa venujú solidarite, a tí zabezpečujú jej distribúciu v mestách a dedinách okolo Taizé.